prieskum vtákov, Tatranská Lomnica, lyžiarske stredisko 2024

Údaje o zložení vtáčieho spoločenstva boli zbierané predovšetkým na 24 sčítacích bodoch a to od začiatku mája do konca júna, teda počas vrcholiacej hniezdnej sezóny. Každý bod bol v roku 2024 navštívený počas hniezdnej sezóny tri krát. Pri sčítaní bola použitá štandardná metóda sčítacích bodov (Verner 1985). Počas každej návštevy na bode sa počas 5 minút zaznamenávali všetky vtáky bez ohľadu na vek a pohlavie. Veľká väčšina záznamov však bola založená na akustických prejavoch, najmä teritoriálnych. Po príchode na sčítací bod bola najprv cca minúta ticho strávená pred začatím samotného počítania, aby sa minimalizoval vplyv pozorovateľa na aktivitu vtákov (Sutherland 2006). Sčítanie prebiehalo v ranných hodinách (5:00 – 9:00), a to iba za optimálnych poveternostných podmienok bez silného dažďa a vetra. Treba podotknúť, že pri sčítacích bodoch nad hornou hranicou lesa sa vetru úplne vyhnúť nedalo, čo môže mierne skresľovať tu zistené výsledky. Výnimočnejšie sa vyskytujúce druhy boli zaznamenávané aj mimo výskumných plôch Druhá časť monitoringu prebehla ešte v predjarnom období, prevažne na súvislej snehovej pokrývke (25.3. – 4.4.). Celkovo boli na lokalite strávené 4 dni, počas ktorých boli zaznamenávané prevažne kurovité vtáky a ich pobytové znaky, sovy a ďatle. Na túto fázu prieskumu malo mierne negatívny vplyv výnimočne skoré roztopenie snehu, ktoré spôsobilo, že pri posledných dvoch kontrolách už súvislá snehová pokrývka nebola na celej lokalite (začínal cca vo výške 1000, resp. 1300 m n. m.). Pri zimnom monitoringu boli vtáky zisťované len do výšky 1765 m n. m., nakoľko tu sa vyskytujúce druhy už vo väčších nadmorských výškach nemajú v tomto období vhodné podmienky pre život. Na lokalite bol zrealizovaný aj monitoring špeciálne zameraný na sovy – v rámci neho bola lokalita prejdená počas troch rôznych večerov aspoň hodinu po západe slnka od najnižšieho bodu až po hornú hranicu lesa (vyššie výskyt sov nebol predpokladaný).